Odkazy na prelínanie kultúr siahajú až do doby Rimanov a pokračujú až do súčasnosti. Obzvlášť výrazný je vplyv cudzích kultúr na impozantné katedrály pozdĺž pobrežia Jadranského mora, kde je možné identifikovať priamy dopad benátskej nadvlády. Pokiaľ sa vydáte do vnútrozemia Chorvátska, objavíte barokové stavby, vyzdobené bohatými ornamentmi a expanzívnymi tvarmi.
Celkom je možné v Chorvátsku identifikovať päť architektonických štýlov, ktoré sú v Chorvátskych nehnuteľnostiach viditeľné dodnes. Prvé obdobie, datované od vlády kniežaťa Branimíra, patrí do éry románskej architektúry, ktorá bola silne ovplyvnená byzantskou kultúrou, najmä v Istrii a Dalmácii. Románsky štýl si udržal popularitu až do 16. storočia, čo sa dá vidieť napríklad na kostole sv. Anastázie v Zadare alebo kostole sv. Kríža v Ninu s pútavými slnečnými hodinami.
Gotický štýl nesie silné stopy benátskej nadvlády, najmä v kostoloch a výstavných rezidenciách. Katedrála sv. Marka na Korčula je jedným z výrazných príkladov, kde sú viditeľné románske prvky, najmä v zvoniciach. Tretím ovplyvňujúcim štýlom je renesancia, ktorá kvitla v oblastiach nedotknutých tureckou nadvládou. V Dubrovníku môžete obdivovať palác Sponza z roku 1312, ktorý prešiel neskoršími miernymi úpravami.
Baroko, datované do doby uzákonenia kresťanstva v Chorvátsku v 17. storočí, nám zanechalo výrazné pamiatky, ako je honosný palác Vojkovič-Oršicov, teraz múzeum chorvátskych dejín. Jeho bohatá výzdoba a zdobené stĺpy s ozdobnými prvkami sú pozoruhodné. Posledným architektonickým štýlom je modernizmus, ktorý sa začal presadzovať koncom 19. storočia, a Záhreb sa stal kultúrnym centrom, kde môžete obdivovať neorenesančné múzeum.
V prímorí Chorvátska, najmä v oblasti Istrie, zaujímajú významné miesto kamenné domy, tieto nehnuteľnosti sú hojne vyhľadávané pre svoje čaro tradičnej stredozemnej architektúry. Tieto tradičné domy sú výsledkom kombinácie miestnych stavebných tradícií a špecifík regionálnej klímy. Kamenné domy v Istrii sú známe svojou odolnosťou a schopnosťou prispôsobiť sa meniacim sa poveternostným podmienkam. Ich masívna štruktúra pomáha udržovať príjemnú teplotu v horúcich letných mesiacoch a poskytuje teplo v chladnejších obdobiach.
