Vo vyhlásení po zasadnutí vlády Primorac uviedol, že už skôr bolo vládou stanovené ako cieľ zvyšovať spravodlivosť daňového systému a postupne presúvať daňovú záťaž z práce na majetok, konkrétne na nehnuteľnosti. Tento trend bol už podporený daňovými zmenami, ktoré nadobudli účinnosť začiatkom tohto roka.
Jedným z krokov bolo zvýšenie autonómie miestnych samospráv pri stanovení dane na rekreačné objekty, pričom maximálna suma, ktorou možno zdaňovať jeden meter štvorcový takejto nehnuteľnosti, bola zvýšená na päť eur. Viac ako 50 obcí stanovilo daň na tejto maximálnej úrovni. Ako Primorac už skôr avizoval, daň na rekreačné objekty bude transformovaná zavedením novej dane z nehnuteľností.
„Už som skôr povedal, že je potrebné túto daň transformovať, a to ako v rámci jasnejšieho vymedzenia jej názvu, tak aj základu dane, teda rozsahu nehnuteľností, ktoré budú zdanené,“ uviedol Primorac. Kompletný balík nového kola daňových zmien má byť predstavený v pondelok.
Návrh zahŕňa aj čiastočné úpravy rozsahu, v ktorom možno tieto nehnuteľnosti zdaňovať, a to zvýšením hornej aj dolnej hranice. Miestne samosprávy tak budú mať povinnosť túto daň zaviesť, zatiaľ čo doteraz to bola len možnosť.
Najväčší dopad na krátkodobé prenájmy pre turistov
Daň z nehnuteľností nebude platiť ten, kto v danej nehnuteľnosti žije, ani tí, ktorí svoju nehnuteľnosť prenajímajú dlhodobo. „Návrh počíta s tým, že daňový poplatník a predmet zdanenia budú stanovené v marci daného roku a tí, ktorí majú zmluvu o dlhodobom prenájme a prenajímajú nehnuteľnosť aspoň desať mesiacov v roku, nebudú platiť daň z nehnuteľností,“ vysvetlil Primorac.Naopak, tí, ktorí budú nehnuteľnosť prenajímať krátkodobo alebo ju nechajú prázdnu, budú daň z nehnuteľností platiť. Na otázku novinárov, ako bude štát sledovať tieto situácie, Primorac odpovedal: „Štát môže sledovať všetko.“
Primorac tiež avizoval zvýšenie daňovej záťaže krátkodobých prenájmov v turistickom sektore, ktoré sa v súčasnosti platia ako paušálna suma za lôžko. Podľa Primoraca sú tieto sumy „pomerne smiešne“ a negatívne ovplyvňujú trh nehnuteľností a ekonomiku ako celok.
Dodal tiež, že dlhodobé prenájmy sú zdaňované pomerne mierne, avšak krátkodobé ešte menej. Malo by teda dôjsť k zjednoteniu daňového režimu pre dlhodobé a krátkodobé prenájmy. To povedie k výraznému zvýšeniu daňovej záťaže krátkodobých prenájmov, ale tá stále zostane výhodnejšia v porovnaní s inými zdrojmi príjmov.
Primorac tiež upozornil na otázku, či je spravodlivé, že príjmy z rôznych zdrojov sú zdaňované odlišne, najmä prečo je príjem z prenájmu výrazne lepšie zdanený než príjem zo závislej činnosti. „Prečo teda niekto, kto pracuje a žije zo svojej práce, platí vyššiu daň z príjmu než niekto, kto sa zaoberá prenájmom?“ pýtal sa Primorac.
Koľko bude činiť daň z nehnuteľností?
Podľa neoficiálnych informácií by daň mohla činiť od 1 do 10 eur za meter štvorcový, pričom výšku dane bude určovať miestna samospráva. Takže napríklad vlastník domu o rozlohe 100 metrov štvorcových, v ktorom nebýva, by mohol ročne platiť medzi 100 a 1 000 eurami, v závislosti od rozhodnutia miestnej samosprávy.Čo vláda plánuje dosiahnuť?
Vláda týmto opatrením, ako tvrdí, chce na trh uvoľniť stovky tisíc prázdnych bytov. Či sa to podarí, ukáže prax. Príkladom môže byť opatrenie APN, ktoré malo podporiť nákup bytov, ale v skutočnosti viedlo k rastu ich cien.Podpredseda vlády a minister stavebníctva Branko Bačić je presvedčený, že tieto opatrenia znížia nájmy a ceny bytov. V Chorvátsku je 2,38 milióna bytov, z ktorých 958 000, teda 40 percent, nie je využívaných na bývanie.
Bačić upresnil, že daň by sa neplatila z nehnuteľností, v ktorých občania bývajú vo svojom trvalom bydlisku, ani z bytov v dlhodobom prenájme. Platila by sa naopak za nehnuteľnosti v krátkodobom prenájme. Tiež uviedol, že daň sa nebude platiť z nehnuteľností, ktoré nie sú vhodné na bývanie, napríklad kvôli chýbajúcej infraštruktúre.
