Chorvátska vláda pripravuje zásadnú legislatívnu reformu, ktorej cieľom je ukončiť nelegálnu výstavbu a ochrániť krajinu. Podľa ministra územného plánovania, výstavby a štátneho majetku Branka Bačića sa nelegálna výstavba čoskoro stane trestným činom – ako súčasť širšej reformy stavebného a bytového zákona.
Posledná možnosť dodatočnej legalizácie
Pri predstavovaní nového zákona o dostupnom bývaní Bačić oznámil, že sa opäť otvára možnosť dodatočne zlegalizovať stavby postavené pred 21. júnom 2011, pri ktorých nebola predtým podaná žiadosť. Hoci pôvodná lehota na legalizáciu už vypršala, mnohí vlastníci tak dosiaľ neurobili, čo im teraz komplikuje nakladanie s majetkom. „Zmenou zákona umožníme doplnenie žiadostí o legalizáciu týchto starších stavieb. Tí, ktorí však stavali po tomto dátume, legalizáciu uplatniť nemôžu a takéto stavby budú odstránené,“ vysvetlil minister.
Podľa Bačića táto iniciatíva neprinesie štátu veľké finančné výnosy. Zatiaľ čo v roku 2011 bolo podaných približne 900-tisíc žiadostí o dodatočné povolenie, teraz sa očakáva, že ich počet bude asi desaťnásobne menší.
Nelegálne stavby ako trestný čin
Na výhrady, že štát súčasne ponúka možnosti legalizácie, ale zároveň uvaľuje sankcie, Bačić reagoval, že ide o rozdielne prípady. „Vzhľadom na nedostatok stavebných inšpektorov sme obciam odovzdali právomoc kontrolovať a zastavovať nelegálnu výstavbu prostredníctvom obecných strážnikov,“ uviedol.
Novela trestného zákonníka ide ešte ďalej – po novom bude nelegálna výstavba kvalifikovaná ako trestný čin. Ministerstvo zároveň pripravuje digitálny systém založený na satelitných snímkach, ktorý bude schopný automaticky rozpoznať zmeny v území. Aplikácia by mala byť spustená do roku 2027 a výrazne zefektívni kontrolu nelegálnych stavieb. „Kľúčom je zasiahnuť hneď v začiatkoch, skôr než sa výstavba rozšíri,“ dodal Bačić.
Program Statileo a chránení nájomníci
Súčasťou reformy je aj pokračovanie programu Statileo, ktorý vyvolal diskusie medzi združeniami dôchodcov a nájomníkov, požadujúcich jeho zrušenie pre údajné porušenie ústavných práv. Minister však zdôraznil, že štát musel riešiť dlhodobú nespravodlivosť voči vlastníkom bytov, ktorých majetok bol po druhej svetovej vojne znárodnený. „Nový zákon prešiel ústavnou kontrolou a zabezpečuje rovnováhu medzi právom na bývanie a ústavným právom na vlastníctvo bývalých majiteľov,“ uviedol Bačić. Doposiaľ bolo prijatých približne 1 300 žiadostí, z ktorých asi 200 bolo už vyriešených.
Ministerstvo plánuje obnovu štátnych bytov a výstavbu nových domov v Splite a Záhrebe, ktoré budú určené pre chránených nájomníkov. Tí budú mať možnosť do týchto bytov presťahovať sa, odkúpiť ich so zľavou alebo využiť možnosť jednorazovej platby.
Energetická efektívnosť a dostupné bývanie
V rámci vládneho programu na zníženie energetickej chudoby bolo doposiaľ zrekonštruovaných 50 zo 107 plánovaných bytových domov. Zároveň prebieha výstavba nových bytov v podporovaných oblastiach, kde sa nájomné pohybuje okolo 0,36 eura za meter štvorcový.
Na verejnú konzultáciu k Programu dostupného bývania prišlo 111 pripomienok. Podľa ministra budú upravené podmienky účasti a zvažuje sa aj zapojenie malých podnikateľov. Pripravuje sa tiež nový zákon o nájomnom bývaní, ktorý má poskytnúť väčšiu právnu istotu prenajímateľom aj nájomníkom.
Podpora mladých a štatistiky cien
Bačić zároveň pripomenul, že v priebehu troch mesiacov bolo podaných 1 830 žiadostí o vrátenie dane pri kúpe prvej nehnuteľnosti. Z tohto počtu bolo už 830 žiadostí spracovaných a vyplatených približne 7 miliónov eur. Priemerný žiadateľ má 32 rokov a kupuje byt s rozlohou približne 66 m².
Ministerstvo tiež zverejnilo aktuálne údaje o cenách: „Na základe reálnych zmluvných dát z tohto roka je priemerná cena bytu v Chorvátsku 2 285 eur za meter štvorcový bez DPH, zatiaľ čo v Záhrebe dosahuje 2 487 eur,“ uzavrel minister.
